Po uliciach stále behajú opustené psíky, ktoré majitelia vyhodili z domu. Na svete je však našťastie stále dosť dobrých ľudí a zanedbané psíky si tak nakoniec nájdu nový domov. Jeden takýto príbeh nám napísala aj naša blogerka Trey.
Cestou na jednu zábavu sme šli autom do neďalekej obce.V aute sme sa s kamarátom rozprávali a ja som zároveň sledovala krajinu ponorenú do tmy. Cesta bola skoro rovná,opustená,veľa áut tam nejazdilo. Boli sme už v dobrej polovici cesty keď som na jej okraji medzi stromami zazrela svietiť oči,ktoré nezmizli. Poprosila som kamaráta aby cúvol späť, čím nebol nadšený a vraj bude zbytočne cúvať kvôli divej zveri ale na moje veľké prosby a jeho neustále hundranie tak aj urobil.Keď dostatočne cúvol, poprosila som ho ešte aby dal auto kúsok viac do cesty.To čo mi povedal necitujem no aj tak mi opäť vyhovel.Na moje aj jeho veľké prekvapenie tam bol o strom priviazaný nemecký ovčiak. Okamžite sme vystúpili a šli k nemu.Ako sa ukázalo bola to fenka, stará tak nanajvýš jeden rok a okolo krku mala priviazaný špagát a trčali jej všetky rebrá. Bol to žalostný pohľad.Kamarátovi som oznámila,že sa vraciame domov aj s ňou. Nakoľko som už ale od útleho detstva domov doniesla nejedného psa či mačku otázka bola kam ju umiestnim na noc aby som našim nerobila v noci šokovú terapiu.Voľba bola jasná,kamarátova starká mala dvor kde sme ju na noc nechali a ja som si pre ňu prišla až ráno.To bola tá jednoduchšia časť,čakali ma naši a obhajoba nechať si psa aj keď bývame v bytovke.Po miernej výmene názorov, som ju ráno doniesla domov. Otec s nami išiel za veterinárom, aby sa na ňu pozrel.Nemala žiadnu vadu iba bola podvyživená. Naši si ju hneď obľúbili a dostala meno Aida. Mama aj otec ju zbožňovali a ja tiež. Lepšieho a múdrejšieho psa by si človek nemohol priať. Keď videla,že toto je jej nový domov osmelila a skúmala všetky izby v byte. Učila sa rýchlo rôzne povely a bola odvážna.Onedlho sme sa mohli hrdo prechádzať aj po meste medzi ľuďmi. Najradšej však mala vychádzky do lesa a lovenie kameňov z rieky. Vodítko a náhubok sme používali iba medzi ľuďmi aj keď to potrebné nebolo. Pri vchádzaní do bytu sa vždy potočila na rohožke a potom šla rovno do sprchy aby sme jej utreli labky. Učila sa ozaj rýchlo a dosť musela vedieť aj predtým. Čas strávený s Aidou bol tým najlepšie stráveným časom. Nikdy nebuďte ľahostajný k živím tvorom a ak pomôžete čo i len jednému, vráti Vám to späť stonásobne.
Napísal: Trey Foto: pixabay.com
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
