Naučte sa reč mačiek

Istý slepý muzikant tvrdil, že dokáže rozoznať sto rôznych zvukov mačkami vydávaných. Aj americký vedci, ktorí vyhodnocovali bohatý zvukový materiál, trvajú na tom, že repertoár zvukov mačiek je väčší ako všetkých ostatných živočíchov, s výnimkou človeka.

Naše domáce mačky používajú súčasne dva rozličné „slovníky“. Vo voľnej prírode sa mačka dorozumieva so svojim potomstvom určitým systémom zvukov, ktorý je neskôr – v dospelom veku zvieraťa nahradený iným. Domáce mačky však používajú svoj detský „slovník“ aj neskôr v dospelom veku, dokonca ho počas svojho života zdokonaľujú a okrem neho popri používaných zvukoch disponujú aj zvukovým potenciálom dospelej mačky, prostredníctvom ktorého dávajú najavo hnev, strach a sexuálne posolstvá.

Hlasové prejavy mačiek však predstihujú hlasové schopnosti iných živočíchov aj v iných oblastiach. Mačky môžu totiž v rámci jednotlivých kategórii zvukových vyjadrení tieto diferencovať. Pri vtáctve určitý tón, napr. typický pre poplach, znamená vždy to isté a nikdy sa nemení. Ak sa vták dostane do nebezpečenstva, zintenzívňuje frekvenciu opakovania daného zvuku, poprípade skracuje pauzy medzi nimi. Ak sa v nebezpečenstve ocitne mačka, dokáže vyprodukovať celú paletu rozličných „mňau – zvukov“, z ktorých každý jeden bude znieť jasne a bude samostatne identifikovateľný.

„Hnevám sa“: Bojujúce mačky vytvárajú neuveriteľný hluk. Ich kňučanie a vreskot je v takýchto prípadoch považovaný za vyjadrenie ich sexuálnych túžob. V skutočnosti však zaznieva tento škripot vtedy, keď spolu dve mačky bojujú. V žiadnom prípade to nesúvisí so sexuálnym vzrušením. Dve vykastrované mačky, ktoré sa „doťahujú“  o hraniciach svojho teritória, môžu byť rovnako hlučné ako kocúr v čase ruje. Zvuky, ktoré vydáva agresívna mačka, sú skvelým príkladom posolstva s rozličnými formami zvukov. Každý s týchto vreskov a zvukov možno síce pomenovať, sú však len časťou jedného posolstva: „ Zmizni, lebo ťa napadnem.“

„ Mám strach“: Keď sa mačka bojí, reaguje za normálnych okolností tichým únikom alebo skrytím sa. V takejto situácii je pre ňu absolútne bezpredmetné byť hlučnou. Ak je však mačka v úzkych a nemá možnosť ujsť, aj keby to urobila najradšej, vydá zvuk s približne nasledovným obsahom: „Mám pred tebou síce strach, ale neohrozuj ma príliš, pretože ťa aj napriek svojmu strachu napadnem.“ V takejto situácii môže mačka občas vydať aj zvláštny kolísavý tón. Ten znamená, že aj napriek svojmu strachu nestratila ešte odvahu k ataku. Bežnejší je však nasledujúci scenár správania: mačka začne prskať, a to najmä vtedy, ak je jej protivníkom veľký pes alebo agresívny človek. Objektívne zhodnotené, nepôsobia pritom vydávané zvuky na protivníka príliš odstrašujúco, aj napriek tomu sú však účinné. Uvedené prejavy nepriateľa aspoň na chvíľu zneistia, a to postačuje mačke na zaujatie lepšej pozície, resp. na jej únik. Veľa cicavcov má v sebe už od narodenia prirodzený rešpekt pred jedovatými hadmi. Zvuk, ktorý vydáva had v momente, keď sa cíti byť ohrozený, je práve prskanie. Mačka teda v nádeji, že vyvolá u protivníka strach z pohryznutia, používa rovnakú zbraň.

„Mám bolesti“: Vreskot mačky, ktorá má bolesti, je výrazný a pripomína vreskot iných zvierat, ktoré sú ťažko ranené alebo sú vystavené strachu zo smrti. Podľa intenzity možno tento zvuk opísať ako vrešťanie alebo jačanie. Ide o nadstavbu zvuku, ktorý v núdzi používajú malé mačiatka na to, aby privolali svoju matku. Dospelému zvieraťu príde v krízovej situácii na pomoc len zriedka niekto. Pri divo žijúcich dospelých mačkách totiž v nebezpečných situáciách neexistuje vzájomné vypomáhanie si. Ak však ide o domácu mačku, môžu zvuky bolesti privolať jej pseudorodičov, t.j. chovateľov, ktorí vystupujú v úlohe náhradnej matky.

„Venujte mi pozornosť“: Pre chovateľa mačiek ide o zvuk , ktorý počuje od svojho štvornohého priateľa najčastejšie. „Mňau“ dospelej mačky znamená, samozrejme, podľa okolností, mnoho, ale hlavné posolstvo je vždy rovnaké: „Potrebujem ihneď tvoju pozornosť.“ Svoj pôvod má tento zvuk v mňaukaní mačiatka, ktoré dáva svojej matke najavo, že potrebuje jej pomoc alebo, že sa nachádza v nepríjemnej situácii. Dospelé mačky zostávajú v tomto smere malými mačiatkami a komunikujú so svojím ľudským priateľom aj naďalej rečou mačacích mláďat. Ba čo viac, zdokonaľujú svoje mňaukanie. Modifikujú ho a prispôsobujú každej situácii, v ktorej chcú dať najavo svoje želanie. Existuje prosebné, žiadostivé, bedákavé, bojazlivé mňaukanie. Okrem toho poznáme však aj jemné, hlboké mňaukanie, ktoré zaznieva vtedy, keď mačka chce, aby sme ju vypustili z domu. Rozoznávame aj mňaukanie plné očakávania, ktoré mačka vyludzuje v momente, keď počuje otváranie svojej obľúbenej konzervy s krmivom. Iritujúcim mňau chce dať zas mačka najavo, že nevenujeme pozornosť určitému pevnému zvyku. Individualita mačky sa odzrkadlí aj na vyjadrení a zjemňovaní rozličných druhov mňaukania. Deje sa tak počas života mačky. Ide výlučne o osobnú záležitosť medzi mačkou a jej ľudským ochrancom. Nie je preto prekvapujúce, že medzi jednotlivými zvieratami sú pomerne veľké rozdiely.

Ultrazvuk:

Mláďatá: o veku 20 – 30 dní uskutočňujú mačiatka prvé prieskumy svojho blízkeho okolia. Toto správanie je sprevádzané opakovaným otváraním úst. Pozorovať možno aj pohyb svalstva na slabinách. Bolo dokázané, že pritom dochádza k vzniku ultrazvuku s frekvenciou okolo 80 kHz. Na tieto vyjadrenia správania reagujú matky pohybom ušníc, otváraním úst, resp. okamžitým priblížením sa k mláďatám.

Matky: Podobne ako pri mladých zvieratách, aj pri matkách bola pozorovaná tvorba ultrazvuku s frekvenciou okolo50 kHz. Funkciou je určene vzdialenosti matky od mláďat.

Prečo mačka pradie?

„To je predsa jednoduché,“ poviete si pravdepodobne v tejto chvíli. „Mačky pradú, keď sú spokojné a cítia sa dobre.“ To bezpochyby sedí. Lenže mačka pradie aj vtedy, keď má veľké bolesti, napr. pri pôrode, zraneniach a pod. Aj mačka, ktorá sa bojí alebo je zneistená, pradie. Typickou situáciou je návšteva u zverolekára, ktorého mačka svojím pradením privádza často pri vyšetrovaní do zúfalstva. Niektoré mačky dokonca pradú aj vtedy, keď zomierajú. Poviete si, že je to paradoxné? Nie , ak sa zamyslíme nad hlbším významom pradenia, nie je. Ako pradenie mačiek vlastne vzniká, nie je dodnes úplne vysvetlené. Najrozšírenejšia teória však je, že zvuk pradenia vzniká rytmickou vibráciou hlasiviek. Z nervu vychádzajúci impulz dá podnet hlasivkám a spôsobí krátku kontrakciu. Tento impulz sa opakuje, následkom čoho sa hlasivky otvoria a zatvoria približne 20 – 30 – krát za sekundu. Takto vznikajúce zmeny tlaku vzduchu v hrtane vyvolávajú pradenie.

Mačiatka môžu priasť už vo veku 4 – 6 dní. Pradú už pri cicaní, prestávajú, len keď prehĺtajú. Signalizujú tým matke, že sa cítia dobre a jej mlieko sa dostalo na miesto určenia. Aj ona však takto pri líhaní si k svojim mláďatkám signalizuje, že je všetko v poriadku a že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

Ak na seba natrafia dve neznáme dospelé mačky, pradie hlasno tá z nich, ktorá sa cíti byť podriadená, aby tým druhú mačku ukľudnila. Naproti tomu sa pri stretnutí dvoch známych mačiek pradie priateľsky na pozdrav. Rovnako tak mačky zdravia aj svojho pána po jeho príchode domov.

Aj keď, pokiaľ je nám známe, neexistujú žiadne poznatky, možno predpokladať, že sa mačky prostredníctvom pradenia dostávajú do stavu podobnému tranzu. Ten, kto svoju mačku pri pradení pozoroval, videl jej bezvýrazný pohľad do prázdnoty a jej ľahko zhrbený postoj, vie, o čom je reč. Ak mačku v tomto momente oslovíte, môžete v jej očiach na kratučkú chvíľu spozorovať údiv, ktorý akoby signalizoval, že sa k nám vracia z úplne iného sveta. Týmto spôsobom mačka „bojuje“ proti stresu, strachu, neistote a bolesti. Takže, keď na najbližšej návšteve výstavy uvidíte mačku so zasneným pohľadom, ale s rozšírenými zreničkami, pradúcu sediac vo svojej klietke, neznamená to, že sa cíti dobre, skôr sa týmto spôsobom snaží vyrovnať so stresujúcou situáciou. Ak by išlo o vašu vlastnú mačku, môžete jej pomôcť tým, že zostanete pri nej, budete sa s ňou maznať a prihovárať sa jej pokojným hlasom, až kým sa neukľudní. Pozrite sa jej pritom aj raz do očí (nie však upreto!). Keď nadviažete očný kontakt, pomaličky zatvorte svoje oči a rovnako tak pomaly ich aj otvorte. V reči mačiek to znamená: všetko je v poriadku, niet žiadnej príčiny na nervozitu. Ak mačka vášmu „posolstvu“ porozumela, odpovie rovnakým spôsobom. Možno sa aj vám aspoň na pár minút podarí oslobodiť sa od výstavnej hektiky. Nuž a ak by vám niekto náhodou v tej chvíli poklepal po ramene a spýtal sa vás, či snívate, jednoducho odpovedzte, že ste práve premýšľali nad zmyslom mačacích výstav...

 

 

zdroj: časopis Magazín chovateľa, K.Kováč / foto k článku: facebook

Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.