Pre ľudí sú letné búrky romantickou záležitosťou, naši havkáči však pri poriadnej hrmavici žiadne romantické pocity nezažívajú. Strach je vrodený a prirodzený pre ľudí a rovnako aj pre psov.
Väčšina psov má z búrkového hrmenia takmer panický strach. Malou útechou nám môže byť to, že psy netušia, že ozajstným búrkovým nebezpečenstvom nie je hrom, ale blesk, ktorý nám v posledných rokoch ukazuje svoju pustošivú silu naozaj nemilosrdne.
Strach pred búrkou je u psoch do veľkej miery vrodenou a zdedenou reakciou od dávnych psích predkov. Pre voľne žijúce psy znamenala búrka a v podstate každý neprimerane hlasný zvuk (napr. rev mocnejšieho zvieraťa) nebezpečenstvo. Pred búrkou sa jednoducho každý rozumný pes utekal skryť. (Nerobíme to snáď aj my? J ) Strach je totiž úplne prirodzenou a veľmi užitočnou reakciou mozgu na nepríjemné a nebezpečné podnety – aktivizuje obranné mechanizmy a pud sebazáchovy. Preto pes, ktorý reaguje na búrkové dunenie vystrašene, nie je žiadny psychopatický a labilný jedinec – je to rozumný predstaviteľ svojho rodu.
Ak však bežný a prirodzený strach nášmu psíkovi nepomôžeme prekonať a zvládnuť v počiatočných fázach, môže u citlivejších psích osobností prerásť až do chorobnej formy strachu – fóbie či nekontrolovateľnej paniky. Psíky totiž pred búrkou nielen utekajú (veľa psíkov sa napríklad pokúša uniknúť aj z bytu – pozor na vchodové dvere, aby si pes pri panickom úteku neublížil) a ukrývajú sa, ale sa aj trasú, kňučia, slinia, správajú sa stereotypne – zívajú, lížu sa či škrabú. Behajú zmätene po byte, ustrašene sa plazia, môžu sa správať deštruktívne (aj sebadeštruktívne) až agresívne. Niekedy majú teplotu, zimnicu, zrýchlene dýchajú, odmietajú jesť a piť. Môžu zvracať a dokonca j stratiť kontrolu nad vyprázdňovaním. Dobrou správou je, že tento strach dokážu psíky s našou pomocou účinne ovládnuť a zmierniť jeho prejavy na znesiteľnú úroveň – pre nás aj pre psíky.
Príčiny strachu
Okrem toho, že je strach pred búrkou prirodzenou a vrodenou vecou, existujú aj ďalšie príčiny jeho existencie. Psy majú oveľa citlivejší sluch ako ľudia. Zvuk, ktorý je pre nás len nepríjemný, je pre psy až neznesiteľný. Ďalším faktorom je napríklad plemenná predispozícia – sú plemená citlivejšie, nestabilnejšie a vnímavejšie, napríklad psíci – spoločníci, a plemená sebavedomejšie a „ otrlejšie“ – pracovné či poľovné psy. Stupeň vyplašenia do veľkej miery ovplyvňuje napríklad nezvládnutá socializácia či nesprávna výchova. Psychicky nestabilnejšie sa môžu prejavovať napríklad psy od množiteľov, ktorí nedokážu (a hlavne im je to celkom fuk) zabezpečiť a podporiť vo svojich „chovoch“ kladné vlastnosti – sebaistotu a stabilitu jednotlivých plemien.
Strach býva často dôsledkom nejakej traumatizujúcej udalosti a skúsenosti. AK nás napríklad zastihla búrka na prechádzke a pes sa pri zbesilom úteku poranil. Psíky sa môžu začať báť búrky a hrmenia napríklad vtedy, keď vidia a vycítia, že sa letnej hrmavice bojíme my sami – ich ochrancovia a vodcovia svorky. Strach môže byť podmienený a vekom a zdravotným stavom nášho psa. Starý a chorý pes sa ľahšie vyplaší ako havko mladý zdravý a neutrápený. Ďalšou nepríjemnosťou spojenou so strachom je takzvaná generalizácia. Ide o to, že pes začne strachu podliehať aj pri sprievodných javoch búrky – začne sa báť vetra, tmavých mrakov, blesku fotoaparátu, vejúcich záclon alebo stmievania sa. Je na nás, aby sme toto „psie psycho“ pomohli psíkom zvládnuť. Ako na to si povieme v nasledujúcom článku. To je len búrka. Neboj sa!
Zdroj: Internet, Upravil: Daniela Podolcová, Foto: pixabay.com/sk
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
